PARÍŽ, BRATISLAVA. Mal blízko k francúzskemu prezidentovi Françoisovi Mitterrandovi, premiér Pierre Mendés France ho oslovoval „drahý priateľ“ a na jeho svadbe bol aj herec Alain Delon.
Philippe Grumbach bol v druhej polovici 20. storočia považovaný za ikonu francúzskej žurnalistiky. Dlhoročný šéfredaktor týždenníka L’Express bol však tiež najmenej 35 rokov agentom sovietskej tajnej služby KGB.
S odhalením prišiel vyše dvadsať rokov po Grumbachovej smrti jeho domovský týždenník. Novinár Sovietom donášal citlivé informácie o francúzskych politikoch, dostával za to aj štedré odmeny.
V článku sa dočítate:
- prečo bol Grumbach považovaný za prominentného novinára,
- aké mal vzťahy s najvýraznejšími francúzskymi politikmi,
- kedy ho naverbovali do KGB,
- ako sa snažil novinár zmanipulovať voľby.
Prominentný agent aj novinár
„Jeden z najdlhšie slúžiacich a najviac cenených agentov KBG,“ napísal o mužovi s krycím menom Brok vo svojich poznámkach Vasilij Mitrochin, známy agent KGB, ktorý po páde Sovietskeho zväzu ušiel do Británie spolu s vyše 25-tisíc stranami tajných dokumentov.
V týchto dokumentoch sa viackrát spomína aj agent s menom Brok. Až doktorand univerzity Sorbonna Cyril Gelibter našiel v správach sovietskej rozviedky aj priamo meno bývalého šéfredaktora týždenníka L’Express Grumbacha. Ten začal spoluprácu s KGB už v roku 1946 ako 22-ročný a pokračoval v nej až do roku 1981.
Grumbach sa stal agentom ešte v čase, keď pracoval pre agentúru AFP a neskôr denník Libération. Väčší vplyv však získal až ako šéfredaktor týždenníka L’Express, ktorý viedol najskôr medzi rokmi 1956 až 1963 a niekoľko rokov aj po roku 1971.
„Bol jednou z najvýraznejších a najuznávanejších osobností francúzskej tlače,“ povedal o ňom v roku 2003, keď Grumbach zomrel, vtedajší minister kultúry Jean-Jacques Aillagon.
Patril zároveň medzi najprominentnejšie zdroje Sovietov v západnej Európe, o čom svedčí fakt, že mal priamy kontakt s piatimi riaditeľmi oddelenia rozviedky zodpovedného za špionáž v západnej Európe.
Grumbach pritom do KGB vstúpil pôvodne z ideologických dôvodov a netajil sa sympatiami ku komunistickej strane. Neskôr si z príspevkov od Sovietov kúpil byt. Len v priebehu rokov 1976 a 1978 dostal Grumbach od Rusov finančnú kompenzáciu vo výške 399-tisíc frankov, čo by dnes predstavovalo vyše 250-tisíc eur. Najlepší agenti dostávali aj ročný bonus tritisíc frankov.
Sovietske dokumenty ani články v týždenníku L’Express nenaznačujú, že by magazín bol pod priamym vplyvom Ruska a Sovieti zrejme využívali jeho šéfredaktora skôr na politické kontakty.
„Grumbach nebol dezinformačným agentom. Vzhľadom na jeho kontakty vo vysokej politike bol pre KGB agentom pre PR, zodpovedný za politické spravodajstvo,“ vraví pre L’Express Raymond Nart, bývalý pracovník francúzskej rozviedky DST, ktorý sa medzi rokmi 1966 až 1998 venoval práve „lovu“ sovietskych agentov.
Loading
...Manipulovali voľby
Grumbach sa netajil blízkym vzťahom s viacerými politikmi. Bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing ho podľa denníka Le Canard enchaîné považoval za jedného z najbližších poradcov.
Grumbach sa pritom podľa bývalého agenta Mitrochina priamo na pokyn šéfa KGB Jurija Andropova snažil podstrčiť Giscardovým rivalom falošné dokumenty, ktoré mali zdiskreditovať spoluprácu v prezidentskej kampani v roku 1974. Giscard d’Estaing vtedy tesne porazil Mitterranda.
Bývalý agent KGB Iľja Džirkvelov v roku 1987 v rozhovore pre parížsky týždenník ruských disidentov Ruskaja Mysl povedal, že agenti dostali za úlohu spraviť všetko pre to, aby Mitterrand, aj keď bol socialista, voľby nevyhral. „Použili sme dva veľké francúzske denníky a trojo novín mimo Paríža, ktoré uverejnili materiály vychvaľujúce Giscarda ako človeka usilujúceho o mier. Neviem povedať, nakoľko tieto materiály pomohli Giscardovi d’Estaingovi k zvoleniu za prezidenta, ale samotný fakt je dôležitý,“ povedal Džirkvelov.
Radio France International (RFI) tvrdí, že podľa Mitrochinových dokumentov L’Express nebolo jediným francúzskym médiom, do ktorého sa infiltrovali sovietski agenti.
Najmenej šesť agentov pracovalo medzi rokmi 1956 až 1980 v agentúre AFP. Poznámky spomínajú aj reportáž denníka Le Monde z vojny vo Vietname, v ktorej boli použité prekrútené slová z prejavu ruského disidenta Alexandra Solženicyna tak, aby vyznieval ako sympatizant nacizmu.
Aj keď podľa RFI nie sú dôkazy, že by túto kampaň priamo organizovala KGB, bolo to „úplne v súlade s dezinformáciami, ktoré sa KGB snažila pretlačiť do západnej tlače“.
